Gorazd Zvonický

vlastným menom Andrej Šándor, básnik, prekladateľ
(29. 6. 1913 Močarany – 26. 7. 1995 Rím, Taliansko)

Študoval na gymnáziách v Šaštíne a v Trnave, r. 1942 maturoval v Kláštore pod Znievom, 1944 – 1948 poslucháč teológie v Hronskom Beňadiku a vo Svätom Kríži nad Hronom (Žiar n. H.). Po skončení pôsobil ako vychovávateľ v malom seminári v Trnave, 1949 – 50 bol správcom farnosti Panny Márie Pomocnice kresťanov v Michalovciach a zároveň vyučoval náboženstvo na miestnom gymnáziu. Pri ateizácii a likvidácii katolíckej cirkvi bol zatknutý, väznený, odkiaľ ušiel do Talianska, 1951 – 63 účinkoval ako farár farnosti sv. Jána Evanjelistu v prístavnej štvrti La Boca v Buenos Aires, od r. 1963 profesor humanitných predmetov na Sloven. gymnáziu A. Bernoláka pri Sloven. ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme a zároveň riaditeľ vydavateľstva Lýra.

Na Slovensku vydal dve básnické zbierky Sejba perál (1943) a Mýtnik pred Madonou (1948), ktorej náklad bol bezpečnostnými orgánmi zhabaný. V argentínskom období vyšla bás. kniha S ukazovákom na mraku (1958). Najplodnejší bol pobyt v Ríme: Prebúdza sa zem (1964), Na jubilejné víno (1965), Slnko ma miluje (1967), Prekutávam lovištia (1968), Len črepy (1969), Výkriky pri invázii (1969), Na igricovom kare (1973), Napárať čím viac lyka (1978), Obolus (1985), Smer Mariánska hora (1988).  R. 1993 vyšiel pod názvom Chcem sa ti ozvať výber z jeho celoživotnej básnickej tvorby. Prekladal z taliančiny (F. Petrarca, U. Foscolo a i.). V r. 1988 mu vyšla kniha esejí Keď mlčať nie je zlato. Kvalitatívnymi atribútmi svojej tvorby sa G. Zvonický radí k najvýznamnejším básnikom povojnového obdobia.

Michal Kocák

literárny historik, editor
(27. 9. 1934 Močarany – )

V r. 1945 – 53 študoval na gymnáziu v Michalovciach, 1953 – 57 sloven. jazyk a literatúru na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. R. 1957 – 60 pôsobil ako stredošk. prof. na Priemyselnej škole strojníckej v Novom Meste nad Váhom, 1960 – 63 odborný asistent na Pedagog. inštitúte, 1963 – 97 vedecký pracovník Matice slovenskej v Martine, kde teraz žije na dôchodku.

Ako literárny historik sa venoval výskumu života a diela viacerých osobností sloven. kultúry a literatúry spätých najmä s Maticou slovenskou. Zvlášť sa zameral na osobnosť J. Škultétyho, o ktorom napísal dokumentárnu prácu Jozef Škultéty (1983), pripravil na vydanie Dejiny slovenskej literatúry (1968), Listy Jozefa Škultétyho 1 – 2 (1982 – 83) a 3 zv. Diela (1. Próza, 1984; 2. Z dejín slovenskej literatúry, 1985; 3. O realizme, 1987). V rámci editorskej práce ďalej tlačou vydal Cambelovu knihu Zlomená duša (1972), Kuchtovo Dielo (1982), Štechovej súbor Myšlienky o ľuďoch a veciach (1984), Listy Ľudmily Podjavorinskej 1 – 2 (1988 – 89), Podjavorinskej básnický triptych Labutia pieseň (1993) a Podhradského básnickú skladbu Holuby a Šulek (1996).

Zostavil viacero zborníkov z konferencií organizovaných Maticou slovenskou. Všímal si vzťahy národných dejateľov (Kuzmány, Moyzes, Chrástek a i.) s odborným a popularizačným zameraním. K úplnejšiemu poznaniu literárnohistorickej problematiky prispieva publikovaním materiálových prác a prameňov o spisovateľoch 19. stor. (Jonatan Čipka, Samo Cambel – Kosorkin, Jozef Podhradský, Anton Bielek). Štúdie publikoval najmä v zborníku Literárny archív. Pracoval aj v oblasti jazyka dialektológie.

Juraj Kolesár

lekár – fyziater
(19. september 1924 Močarany)

Ľudovú školu vychodil v rodisku, maturoval na Gymnáziu v Michalovciach. Je absolventom Lekárskej fakulty UK v Bratislave (1950). Začínal ako kúpeľný lekár v Sliači, potom vojenský lekár. Od r. 1955 pracovník I. internej kliniky v Bratislave, od 1960 fyziatrickej kliniky. Od r. 1967 prednášal na Lekárskej fak. UK v Martine, od r. 1974 v Bratislave, od r. 1973 prednosta fyziatrickej kliniky a riaditeľ Výskumného ústavu humánnej bioklimatológie, popritom od r. 1967 vedúci subkatedry fyziatrie a balneológie Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov.

Vo vedeckovýskumnej práci sa zaoberal problematikou fyziatrie a jej vplyvu na ľudský organizmus, špeciálnou rehabilitáciou pacientov s infarktom srdca a s vysokým krvným tlakom, chorobami dýchacích ciest (astmy a chronickej bronchitídy) a prieduškovými ochoreniami. Autor vysokoškolskej učebnice Fyziatria pre poslucháčov lekárskej fakulty a okolo 140 odborných článkov a štúdií v domácich i zahraničných časopisoch. Univ. prof. MUDr. Juraj Kolesár, DrSc., bol člen vedeckej rady, edičnej komisie Ministerstva zdravotníctva SR, predseda Slovenskej fyziatrickej spoločnosti, je expert Svetovej zdravotníckej organizácie pre rehabilitáciu a sekundárnu prevenciu u pacientov po infarkte.