V týchto dňoch viac ako inokedy navštevujeme cintoríny. Je to preto, aby sme si zaspomínali na tých, ktorí  už nie sú medzi nami. Áno, spomienka je stále živá. Je však dobré a vzácne, ak túto spomienku dokážeme spojiť s vierou v skutočnosť, že tí naši zosnulí sú stále prítomní v tomto svete. Sú len v inej dimenzii. Nie je preto náhoda, že Sviatok všetkých svätých. Práve to je narážka na pretrvávajúce spoločenstvo s tými, o ktorých uvažujeme, že spia spánkom pokoja. Neviem, či intenzívne spoločenstvo možno stotožniť so spánkom, lebo Večnosť, to je realita vzťahu jednoty a lásky človeka s Bohom, lebo pre Boha všetci žijeme. Nik z nás si nemôže byť istý zajtrajškom, ale istota a nádej v Boží záujem o človeka je tou istotou. Tento sviatok nemá byť príležitosťou na to, aby sa v nás usídlil smútok. Náhrobné kamene by nemali vzbudzovať pocit chladu a beznádeje. Naopak, mali by byť majákom, ktorý hovorí o dôstojnosti osôb žijúcich pred nami, ale v duchovnom zmysle sú vždy s nami. Môžu pre nás urobiť viac ako počas životnej púte. Nie sú ďaleko, žijú totiž v našom srdci. Túžia, aby sme my boli pokračovateľmi hodnôt, pre ktoré žili.

PaedDr. Ivana Mochorovská